... je len dôkazom o tom, že Sicíliu sa oplatí navštíviť naozaj v každom ročnom období. Práve v zime totiž táto krajina ponúka priaznivcom zimných športov naozaj vzácnu a neobvyklú skúsenosť. Lyžovanie na vulkáne s výhľadom na more je bez pochýb jeden z tých prírodných kontrastov, ktoré môžete zažiť len na jedinom mieste v Európe - na Etne.
Ďalšími krajinami, kde je možné niečo podobné absolvovať, je napríklad Chile, Japonsko, Rusko či Nový Zéland. Len pre predstavu, ako je to ďaleko, resp. blízko - let z Viedne do Catanie trvá 2 hodiny a potom ani nie hodinku autom na svah. Ubytovacích možností za rozumnú cenu sa dá nájsť naozaj požehnane a na svoje si prídu, vzhľadom na túto vzácnu vulkanicko-zimnú scenériu, určite aj nelyžiari.
Zvláštnosťou je, že koncept apres ski barov a drahých reštaurácií na vulkáne ešte nenašiel uplatnenie. Nájdete tu len to nevyhnutné. Požičovňu, bufet, toalety a samozrejme stánok so suvenírmi z lávových kameňov. O zvyšok sa postará toto magické miesto samo, tu naozaj okrem ticha a radosti z lyžovania nič nepotrebujete.
Na Etne to s počasím býva dosť nestabilné, ak chcete ísť na istotu, určite treba vyštartovať skoro ráno, okolo obeda už môžete natrafiť na výraznú oblačnosť. Taktiež sa odporúča sledovať snehové správy, pretože tu žiadne snežné delá s umelým snehom nenájdete. V prípade zmeny teploty vzduchu, vám nik nezaručí nepretržitú prevádzku lyžiarskeho strediska. A navyše, na tomto mieste sú zjazdovky zrejme vyhrievané aj z vnútra sopky :).
Vo vyššej polohe svahu nás lyžovalo veľmi málo. A možno k tomu dopomohol aj tento vlek, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako naša klasická "Poma". Avšak bez automatického podávača, ktorý by uľahčil jeho včasné uchytenie, bez senzora so semaforom, bez obsluhujúceho personálu. To by podstate nevadilo, išlo skôr priam o kozmickú rýchlosť, akou tieto teleskopické tyče štartovali.
V duchu som si hovorila "Preboha! Toto nemám šancu chytiť!". Ešte raz som sa poobzerala, či naozaj neuvidím nejakého zamestnanca, ale všimla som si len skupinku za mnou stojacich vystrašených Talianov, ktorí čakali, čo budem robiť. Nuž, zhlboka som sa nadýchla, napočítala do troch a s hlasným výkrikom"Uaaaaaaaaa!" som to našťastie dala. Muselo to vyzerať zrejme dosť odstrašujúco, keďže moje "publikum" napokon dalo prednosť pohodlnej sedačke v nižšej nadmorskej výške :).
Počiatočné problémy s vlekom mi vynahradila táto priam nadpozemská scenéria, dokonalý prírodný sneh a pocit, že svah je len môj. A to všetko v kombinácii s čiernymi lávovými kameňmi, zelenými roklinami, s vystúpenými krátermi, ktoré len znásobovali pocit uvedomenia si, kde sa práve nachádzam. Lyžovať a pozerať popritom na more - na to som si síce musela chvíľu zvykať, ale dlho to samozrejme netrvalo.
Bol to naozaj sugestívny zážitok, pri ktorom som pocítila vďačnosť voči osudu, voči sebe za občasné návaly spontánnosti a v neposlednom rade voči tomuto úžasnému prírodnému úkazu, vďaka ktorému šport, ktorý mám tak rada, nabral úlpne iný rozmer.
Arrivederci Etna!
Lyžiarske strediská:
Stazione Sciistica Etna Sud di Nicolosi, 1.910-2.700m
Stazione di Etna Nord, Linguaglossa, 1.800-2.317m
www.etnasci.it
